„Cez víkend môžeme ísť na výlet, nejdeme, ideme na hranice,“ dobrovoľník Láďo v tom má jasno

Skautská služba pomáha už viac ako dva mesiace. Systém aj lokality pôsobenia našich dobrovoľníckych aktivít sa zmenili, ale cieľ ostáva naďalej rovnaký – pomáhať ľuďom utekajúcim pred vojnou a zmierniť vplyv migračnej krízy. Príbeh dobrovoľníka Vladislava, skautským menom Láďo, zo 117. zboru Horné Srnie – Nemšová vykresľuje Službu v teréne, keď sme pôsobili na hraniciach a situácia postupne získavala systematickosť.

Čo ťa motivovalo, aby si sa zapojil do Skautskej služby?

S manželkou sme mali jednoznačnú snahu pomôcť, kde treba. Lucka hneď po zverejnení vyplnila prihlasovací formulár a ja som bol tomu naklonený, aj keď som ho hneď nevyplnil. Viac som riešil, čo sa bude diať celkovo. Mal som v hlave aj otázky, že ako rýchlo sa to tam môže vyvíjať a či dôjde aj k mobilizácii slovenských mužov. Môže to znieť extrémne, ale nikto nevedel, že vo štvrtok sa ráno zobudí a prečíta si správy, ako niekto začal bombardovať Ukrajinu. Také smutné vytriezvenie.

Jednoznačne sme mali ambíciu prísť a venovať svoj čas, aby sme pomohli. Bolo to pre nás prirodzené, o inom sme ani neuvažovali. Cez víkend môžeme ísť na výlet, nejdeme, ideme na hranice. Na výlet môžeme ísť predsa kedykoľvek. Autom sme síce išli 5 a pol hodiny, ale sme zvyknutí cestovať dlhšie na skautské akcie, tak prečo by sme nešli pomáhať?

Akú činnosť si tu vykonával?

Spolu s dobrovoľníčkou Líviou – Apelkou sme pomáhali so sanitáciou, boli sme iba dvaja alebo traja. Ja som robil koše, ona záchody a potom sme sa vymenili. Bolo toho dosť.

Popri sanitácii ťa však zastaví hocikto. Veľa ľudí chodí na vlastnú päsť a chcú niekoho odviesť. Systém však určil, že sa musia registrovať u dobrovoľníkov z Maltézskej pomoci a potom sa to dá. Niektorí aj donesú materiálnu pomoc, auto plné hocičoho. My to potom riešime, vykladáme, zisťujeme kam to môžu uložiť. To je jeden typ ľudí. Druhí sú Ukrajinci, ktorí sa pýtajú: „kde je autobus na Košice, na Berlín? Kde sa môžeme najesť? Kde je toaleta?“

Je tu teda dobrá koordinácia a prehľad?

Nemal som žiadnu predstavu o tom, ako to bude vyzerať a prišli sme do už vytvoreného systému, ktorý predtým vznikol. V rámci skautingu myslím, že je to zvládnuté a ostatných dobrovoľníkov vieme zasvätiť. Dostanú konkrétnu úlohu a tú potom robia, ľudia sú vďační, že môžu pomôcť.

Ako dlho už si na hraniciach? Bolo pre tvoju prácu v poriadku, že si na pár dní odišiel?

Od stredy do nedele, mám relatívne dobrú prácu. Oznámil som, že neprídem a tak som si vybavil voľno. Spolu s manželkou Luckou sme tak mohli prísť pomáhať, klasický skautský život.

Máš nejaký silný zážitok z tvojho pôsobenia na hraniciach?

Stretol som Dáriu, pomáhal som jej vybaviť odvoz. Bola veľmi extrovertný typ a veľmi šťastná za pomoc. Objala ma a ďakovala, že som jej pomohol nájsť autobus, len prejsť kúsok a ukázať, kde ide autobus a kde sa má postaviť. Tí ľudia sú vďační. Ono na prvý pohľad to na ľuďoch nie je vidieť, ale určite to vnútorne riešia. Keď sa človek prechádza, tak často krát vidí deti, ktoré majú pohľad nikam, majú plnú hlavu myšlienok, len stoja a premýšľajú nad niečím. Sú aj také čo sa usmievajú i dospelí s veľkým úsmevom ďakujú. Potom sú však aj takí zachmúrení, je to naozaj rôzne. Nevieme, ako dlho utekali či sa vláčili týždeň vo vlaku. My ich tu privítame už v nejakom režime, kde môžu ísť na záchod, osprchovať sa, môžu sa najesť, ísť do tepla.

 

„Objala ma a ďakovala, že som jej pomohol nájsť autobus, len prejsť kúsok a ukázať, kde ide autobus a kde sa má postaviť.“

 

Aké z toho máš pocity, čo to v tebe vyvoláva, keď celý deň stretávaš takéto rôzne tváre ľudí?

Je to ťažké, keď viem, že s tým nič neviem spraviť a som trochu nahnevaný na príčinu. Môžem iba umývať záchody, lebo sem utekajú ľudia. Jediná možno taká psychická výhoda je, že tu celý deň nemáme čas na správy. Keď som bol doma, aj v robote som si s kolegami uvedomil, že sme veľmi často pozerali správy všade, na každom portály a každý vedel niečo nové doplniť. Tu si to nemám kedy pozrieť, večer si zapnem mobil, pozriem 5 správ, vypnem mobil a idem spať. Áno, trošku neviem čo sa deje, ako sa to tam vyvíja, no pocity nie sú.

Čo by si odkázal ďalším skautom a dobrovoľníkom, ktorí by mohli prísť, ale možno váhajú?

Ak máme napĺňať heslo: „Buď pripravený/Buď pripravená!“, tak sa to prejavuje práve teraz, máme byť pripravení aj na takúto situáciu. Vedieť si vybaviť to voľno v škole, v práci. Ísť sem možno mimo svojej komfortnej zóny, aj keď tá naša je skoro neporušená. Tí ľudia, čo sem prichádzajú sú úplne mimo svojej komfortnej zóny. Určite príďte a šírte dobro.

 

„Ak máme napĺňať heslo: „Buď pripravený/Buď pripravená!“, tak sa to prejavuje práve teraz, máme byť pripravení aj na takúto situáciu.“